štvrtok 29. júna 2017

DEAR DIARY | túžiť po peknom lete.

Niekedy to býva tak, že človek čo najviac ťukal do klávesnice o pozitivite a láske sa dostane pod bod mrazu a ani samotné leto a voňavá lúka mu nepomôže. Potom prichádza na rad bezvýznamné potĺkanie sa svetom a hľadanie novej budúcnosti. Mehe... alebo sa na to (ne) môžeme pozrieť inak. Šibe jej ? Hej šibe. Zlomená a pokorená srdiečkujem čo všetko chcem zažiť. Toto leto. (odvážna výzva)

♥ chytiť auto za volant, pobaliť si deku a ísť piknikovať s knihami
♥ ísť si opekať a sledovať západ slnka, spievať si chválospevy
♥ nezomrieť na 12-kach v lekárni (a viacej si to vážiť)
♥ behať znovu bosá po potoku, cítiť chladnú vodu a mať zimomriavky po tele
♥ vidieť more.
♥ viacej sa modliť a nájsť svoje usmievavé ja
♥ prečítať všetky nakôpkované knižky, ktoré sa na KU nestíhajú čítať
♥ fotiť a písať
♥ zažiť skvelý týždeň na Detskej univerzite
♥ ísť na každý festival, ktorý bude v ponuke. (prosím poťahaj ma so sebou)
♥ plánovať spontánne výlety - za hranice.
♥ vyliečiť srdce zo smútku
♥ tráviť čas s dobrými ľudmi

A potom som cestovala. Smutná a opustená. 
Pýtala som sa Ho, že čo mám v živote ešte čakať.
Nastane to čo čakám? Pozrela som sa von oknom.
Bola tam dúha.
A potom som cestovala. S Ním a pokojná.


Prihlásil si sa už na KECY? 
Nie? Máš posledný deň!







pondelok 26. júna 2017

V mojej duši sú slová iné.

a tak sa pýtam
znova
som príliš lenivá na to 
aby som odložila všetky bremená?

moje ústa sú nemé
moja myseľ výska v tebe ústrety
no ty nepočuješ.
tvoja vina.

leť lampión.
pusť preč prvé zaľúbenie do teba.
je to ako keď sme sa po prvý raz stretli
pamätáš? nič sa nezmenilo: a predsa.
vraj som sprostá.

srdce mi stagnovalo. 
akoby žilo
ale nie.

hahacrjú
budem žiť. ako dáma
a zabudnem prepánajána.
inak to neviem. 
posuniem to srdce ďalej,
nech sa zlomí znova. 
a možno už nie.

a teraz mi povec,
stačilo to? to všetko.
mne nie.

a teraz ty. povec jej,
prečo na ňu žiadostivo hľadíš.
ukáž jej, že máj
je lásky čas.

čas. ktorý potrebuje.
čas, ktorý časom pohltí spomienky.
píšem, lebo poézia je nezmyselný
upír s hrdlom na ústach.

reptám o láske neláskavej.
a čo ja o nej vlastne viem?









nedeľa 18. júna 2017

byť dobrá manželka

"Prečo to chceš tak rýchlo ukončiť?"

ukončiť? ... spýtalo sa moje rozbité srdce. prečo chceš skočiť na záver...
lenže, pre ňu by to bol nový začiatok, nové možnosti, šťastie a všetko čo jej v živote chýbalo. 
Je to niečo, čo si s tebou predstavovala každý deň.

a zrazu sa to vytratilo.

Je ľúbiť hriech? Je túžiť hriech? Bolo zlé, chcieť byť dobrou manželkou? Zrazu budú vznikať tváre, ktoré nikdy nebudú chápať mojej metaforickej duši, nikdy nebudú chápať moje túžby a ty si ich už nikdy nezastaneš. Neskryješ ich a nenaplníš ich. Ani sa nepokúsiš zanôtiť.

je tak ťažké nemyslieť a nemilovať, teba moj drahý, čo stačí ti len môj výraz tváre, nato, aby si vedel. 

Možno raz budem dobrou manželkou tomu, koho si zaslúžim, ale momentálne som si chcela zaslúžiť teba. Chcem tlačiť vodu aj keď ma svedomie a rozum nepustí. 

a tak ticho zaspávam, s túžbou na srdci
so slzami v očiach a so spomienkami v mysli
ako veľmi túžila byť
dobrou manželkou.