O Božej láske na Katolíckej univerzite.

Hej, dlho som premýšľala nad tým, či začať písať práve na túto tému, ale zhodnotila som, že tým absolútne nikomu neublížim a možno naopak, práve niekoho poteším a posuniem ďalšie svedectvo.



o tom ako si chcela odísť, ale stále si tu
- na začiatku bol chaos a ten chaos bol prvý deň na KU (katolíckauni).
Človek ako ja, sa nevedel kde skryť. Takže moje dni vyzerali nejak tak, že som sedela v kaplnke a čumela do blba. No ok, zdvihnite ruku všetci tí, čo ste boli v hneď prvý deň vášho vysokoškolského života ako ryba vo vode. Ta? Ta asi nikto.
- utekala som do Martina alebo Mikuláša, lebo som sa tu cítila jak vývrheľ. Áno, poviem vám to narovinu milí moji... postupom času, keď som už aspoň dokázala nájsť miestnosť v ktorej mám prednášku, som si začala zvykať na to, že ma ľudia oslovujú meno. začali ma volať Dominika!! (toľko radosti). Dokonca som si našla aj prvé priateľstvá a do kaplnky som nechodila už len čumieť do blba. Tam niekde začala Božia láska (opäť) a tam niekde aj skončila (opäť). Poznáš ten pocit, raz si hore a raz si dole? Tak nesúď, čítaj ďalej.

o tom ako si začala sledovať životy iných
- ale dofrasa, chodím po našej univerzitnej pôde a všetci sú takí akční! A ja tu.. tu, proste len prežívam. Začni žiť dievča! A tak som začala, každý deň naplno. Program od rána do večera. Áno.. toto sa mi začalo páčiť. Program, ktorý na niečo slúžil. A ako strašne som mala rada pondelky... tie naše mládežky, to musíš proste zažiť. Spoznáš tam takých ľudí, ktorí nemajú problém prísť a zaklopať ti na dvere, len tak pre radosť.

o tom, ako ste len tak v strede dňa spomínali Ježiša
- tu som sa naučila, že dať krížik na čelo na miesto objatia, je úprimne krásna a normálna vec. Tu som sa naučila, že prežehnať sa pred jedlom je ďalšia absolútne normálna vec. Áno. Tu cítiť Božiu lásku a ak chceš, príde aj do tvojho srdca (aj tak v ňom už dávno je) Príď medzi nás. 

o tom ako sa dá spraviť skúška bez učenia
- dovolím si citovať Maťa: " Ale Bože, veď ty vieš, že som včera absolútne nestíhal, že som pomáhal, ty mi na tej skúške pomožeš!"
- dovolím si citovať Majku: " Pane, keď si pomohol Maťovi, tak to zvládnem aj ja, veď ja už nič nestíham"
- dovolím si citovať seba : " Tak dofrasa Bože, ja sa učím 3 dni jak debil, a napíšem tam úplne sprostosti? Sprav prosím zázrak."

a viete čo? ( :D !! ) áno prešli sme všetci traja, humor nás neopúšťa.

A takto, som sa postupne dostala až do poslednej letnej skúšky a ťukám tu, s úsmevom na tvári. Áno, čaká ma zajtra opravák, áno možno ho nespravím a prenesiem ho do druhého ročníka. Áno, je to možné. Ale aj tak to skúsim dať do Jeho rúk.

• tu som spoznala teba, teba, teba, teba, aj teba, teba, teba a áno nakoniec roka aj teba. (a som za vás všetkých vďačná, veď vy už viete!)
• tu som sa naučila spievať z radosti a z lásky
• "čo si smutná? veď Ježiš vstal z mŕtvych, raduj sa." 
• tu som sa naučila, že On mení životy.

A úplne v neposlednom rade, ťa chcem podporiť, ak si stredoškolák a chceš zažiť omnoho viacej ako ja tu na univerzite, tak poď cez leto do tohto úžasného tábora: KECY musíš zažiť. O tom sa písať nedá.