Jeseň na Liptove. časť druhá.

Jeseň je u mňa každý rok rovnaká. U koho nie kokso..
Kopem do lístia ako splašená a cítim sa pri tom ako dieťa.
Zbieram najkrajšie a najčistejšie listy, ktoré už zmenili farbu
a potom si tlčem rozum s tým ako ich využijem- väčšinou skončia len vylisované.
Ak sa rozum pohne tak niečo vytvorím.
Ľúbim vonku tak jesenne vymrznúť a spraviť si čaj.
Ľúbim sa hrabať v ponuke čajov a vyberať si z 10 druhov.
Akéžeto móresy tento svet nevymyslí. Krásnô.

Ale predsa je táto jeseň iná... už nemrznem po ceste do Billy a nemám výhľad na trnavskú arénu. Už nie som žiačkou zdravotníckej školy a vonkoncom nie som od domova len úbohých 60km. Mizeratoto.
Túto jesäň sa učím novým móresom: ako byť univerzitne aktívna a ako prežiť stres z kopca (kopčiska) nových ľudí. Ja nemám stres. Len.. som introvertne extrovertná a častokrát doplatím nato, že som sa vôbec ozvala. Učím sa používať pojmy akadémia, semester a že Céčko nie je trojka dofrasa, ale dvojka. A úplne najhlavnejšie: ako je možné sa naučiť všetko to kvantum skrípt?! fack.

Takto frflem: ako každý vysokoškolák. Teda ako každý prvák. Sám doma: Stratený na univerzite.

ale niečo sa nezmenilo.
niečo ostalo, presne to
čo vo mne bolo aj pred rokom.
Pán Boh s ktorým to ťahám už
5.ty rok!!

A asi preto som zakotvila tu. Pretože, tu je bežné rozprávať sa o Božích plánoch, a pýtať sa samej seba čo vlastne o Bohu viem. A čo mám povedať človeku, ktorý sa pýta? Veď je toho tak veľa, presne ako pred rokom.. stále sa zasekávam a neviem ako najjednoduchšie začať.

  Chcem, aby boli so mnou tam, kde som ja. (Ján 17:24) 

"Ježiš chce, aby sme boli s Ním tam kde On. Ty. Ja." (Vo Vitríne)

A tak preto som sa to tu naučila ľúbiť, aj keď pred rokom som bola niekde inde. Mám okolo seba aj ľudí ktorých som mala minulý rok čo je neskutočne krásne a som za vás rada!

aj takto vyzerá môj pozitívny

jesenný večer. Na miesto robenia

seminárok, píšem vám a vylievam

si svoje jesenné pôžitky.