utorok, 30. augusta 2016

Dominika v ríši divov.

Bola som na výlete! V rozprávkove. V mestečku pod horami. 
V horách. V prekrásnej prírode. Tam kde ma srdce ťahá,
V tej oblasti budem raz bývať!



Milí moji denníčkoví priatelia. Poznáte ten pocit preplneného vlaku, kde ak si sadnete nemôžete pohnúť ani s nohou? Šla som takým aj do Martina aj z Martina. Dofrasa teším sa na tieto cestovačky comingsoon (asi si začnem miestenky kupovať) . Teta čo sedela pri mne cestou tam si musela myslieť, že som nejak psychicky narušená, lebo sem-tam som si nohu vystrela rýchlosťou ako keby nesedí nikto okolo mňa alebo si pohmkávala túto šialenú melódiu ktorá mi nedá spávať. #sorryteta .

Cestou naspať to bolo o inom šialenstve- s Lukášom na pol riť na jednej sedačke. Alebo si dotoho predstavte ako začal rozprávať " no v kasárniach nám dali na tie 2 dni čo ma pustili domov 4 šunky, 8 keksov, 3 pomarančové džúsiky ( z ktorých by som sa isto posrala) a rožky som si zabudol vo vojenskej taške". Výborne, plesnivé rožky. A potom to začal vyberať na ten malý stolček vo vlaku. # vlakovéstory
Ale inak tam neosprostel, je v pohode len nohy si furt vykrúca do pochodovského systému. pomoc



V štvrtok som sa dala na túričku (pre Bašku prechádzku) na Šútovský vodopád a hľa Baša sa rozhodla, že šak vlezem do vody, nemá 5 stupňov.a ja som sa hrala na fotografa Takže myslím, že ďalší zážitok za nami.

Ďalej, mám strašne veľa vecí, ktoré vám musím ukázať/odporučiť/informovať vás a neviem v akom poradí to sem mam natlačiť tak idem spraviť moju bodkovú postupku:

  • vedeli ste, že ak nemáte tieto Fusakle tak ste nestihli tohtomesačnú vychytávku?
  • ak si YouTube sledovateľ , poznáš Zoelu? Nie? Daj jej šancu, žerem jej kanál. 
  • Vanilkový kaktus!! Svadobné jéj!
  • zháňam vintage bicykel, aj s košíkom! nejaké rady?
  • Pretože všetko bude napokon krásne.
  • už len 3 týždne a sťahujem sa do Ružomberka! (what the hell have I done)
  • treba ísť do kina na tento horor ! Ak ste horormaniaci, ktorí si potom nadávajú jak ja.





photo credit: BaskaPhoto

streda, 17. augusta 2016

DEAR DIARY | O zbytočných zbytočnostiach.

Mám rada ten moment keď kliknem na "napísať článok". Sama som v očakávaní čo vypotím tentokrát. Toto je slávnostne stý príspevok čo sa na tomto blogu nachádza- žiadna sláva

Vždy som dúfala, že keď budem mať okolo seba pozitívnych ľudí, ktorí ma budú milovat a viesť ma, tak sa moja osobnosť zmení. Lenže to je troška naivné. Je dané, že podľa toho ským ste- tak sa správate, takže povaha sa kvázi mení, ale vždy ostane to čo je "génmi" dané aspoň v absolútnom minime.
Dennodenne prehrávam sama nad sebou a robím chyby ktoré som si miliónkrát vyčítala, aby som nerobila. Nahnevala som nimi mojich blízkych či seba. Poznáš tie aspekty života?

Uveďme si to na príklade. Ľúbim plakať, pre strašné hlúposti. Proste hneď ako mi príde niečo ľúto sa rozplačem. Doriti ale sebaľútosť by sa mohla aj nejak inak prejaviť. Napríklad- nijak. Nechaj si ju pre seba Dominika. Kto je furt zvedavý na to, že teba zas niečo vykoľajilo. Ženy. Každopádne, v nedeľu som bola za Lukášom, keď sme sa lúčili som si povedala, že nebudem plakať a robiť to ťažším, myslela som na to, že o týždeň ho zas na pár hodín uvidím. Podarilo sa, odišla som so smútkom v hlave ale s úsmevom na tvári. Bola som rada, že som rada že sem se zas nerozrevala.

A potom som v ten istý týždeň stokrát zlyhala.

Toľko krát som trucovala za sprostosti. Učím sa pomaly ako nepodstatné veci hodiť za hlavu.
Ako napríklad nebyť vykoľajená z toho

 že som kázala starkej kúpiť oranžové záclony a ona kúpila ružové
 že som žena za volantom a niekedy ma vytrúbia
že ľudia v mojom okolí majú tendeciu odchádzať (ale nie zo života)
že ma neprijali na medicínu
že zvyknem veci pokaziť,rozbiť, dolámať, stratiť ...
že musím ráno vstať a ísť do roboty, prísť domov a na druhý deň urobiť to isté
že sa mi minuli kozmetické utierky a doma iné nie sú
že môj pes nespí keď je búrka (a prechádzam sa sním po dome o 1 ráno)
že mi v mekáči dali pikantný wrap
že mi zhorel koláč a nezhustol puding

a hromadu ďalších nepodstatných vecí, ktoré vedia moju dušu zaťažiť. A načo to? Mamina mi zvykne hovoriť, bud rada, že si taká mladá a nemáš toľko problémov čo ja. ( hahahahahaha)  a čo budem robiť ja keď budem v krásnej 40+ ?

Škoda, že naučiť sa aby som sa netrápila nad sprostostami je tak ťažké.
Učím sa.. pomaly.


photo credit: Jakub Simmer

pondelok, 15. augusta 2016

DIY | pečieme s Angiebakes.

Isto poznáte dni keď nie je čo robiť, tak jete.
Ja takých dní mám veľa- potom len sedím a džgám do seba.
a stále všetci tvrdíte, že nejem. 

Na meniny som dostala kuchárku od Angie bakes a tiež zvyknem sledovať jej blog, ktorí je obohatený tiež o pár receptov na viac. Pred pár dňami som sa rozhodla, že si spravím pred telku pri kávu čokoládove cookies. Tak reku sa podelím o recept lebo boli výborné! (odskúšané s Máriou na lavičke v parku s actimel mliekom *yess*)

budeme potrebovať:
  • 200 g horkej čokolády
  • 50 g masla
  • 2 lyžice kakaa
  • 2 vajíčka
  • 100 g kryštálového cukru
  • 120 g hladkej múky
  • 1 lyžička kypriaceho prášku

štvrtok, 11. augusta 2016

DEAR DIARY | Čo od života očakávaš?

"Môj život nabral úplne iný zmysel." Riekla som, keď som ukončila strednú školu a tým ukončila svoju pubertu (ktorá nikdy neprišla, tým pádom som rovnako trafená). Od Boha som dostala tak veľa super dobrých vecí za ktoré môžem byť vďačná, že premýšlam nad tým či ma len znova neskúša. "Dostala si niečo lepšie." Niečo čo tebe pripadá ako najlepšie a lepšie už nemôže byť. "Zoberieš si to alebo budeš ďalej čakať?".

Alebo druhá varianta môže byť, že mám možnosť si život tak krásne zariadiť až sa toho bojím, či je to možné, či to mám dovolené. Je všetko toto na oplátku toho čím si prešla ona? Mami možno si mi vymodlila krásnu budúcnosť. (dokonalú!)

V mojom veku riešia ľudia to, na ktoré miesto pôjdu žúrovať, koľko eur im príde na účet z roboty, kedy si kúpia nový ajfon 6+ASDFGHK, a kde sa prebudili v sobotu ráno (česť výnimkám). Ja riešim to, akým smerom chcem aby sa môj život od septembra posúval. Budú sa diať veci v mojom živote, nové a chcem venovať viacej miesta ľudom ktorým ide o Božie Kráľovstvo. Mať viacej takých ľudí, ktorí ťa budú viesť. Lebo to, že chodím do kostola, my vzťah s Bohom nezblíži. Chcem sa naučiť novým veciam a byť viacej šťastná, viacej sa smiať, viacej čítať, viacej milovať, viacej plánovať a viacej tvoriť.

Zamestnala som sa spolu s mužom s ktorým sa rozhodujem tráviť zvyšok svojho života. Šetríme si na vážnejšie kroky (nie len financie) ale aj naše odhodlanie. Láska nás posúva pred. Sme šťastní. Veď nám skoro nič nechýba. Máme hlavu kopec plánov a jeden druhého.

Každopádne, prečo tento príspevok? Aby som si zhrnula myšlienkové pochody a tiež ti vnukla ideu. Ideu o tom, akým smerom chceš aby sa tvoj život pohol. Tiež preto, aby som ti povedala, že keď niečo chceš, tak choď za tým hneď, nečakaj. A načo? Kým zomrieš? Veď život je krátky a treba ho žiť. No skús ho žiť tak, aby keď sa v pólke svôjho života otočíš, si nemusel povedať  " tak to som dosral".

Možno ľudom prídem, že som "všetko rýchlo, všetko treba byť naplánované". No za prvé, som žena a za druhé, som žena ktorá nemá na čo čakať. Čím dlhšie čakám a odkladám veci tým som nespokojnejšia. No nikdy nie je neskoro sa zamyslieť nad tým, akým smerom tvoj život nasmeruješ....


photo credit: Jakub Simmer

utorok, 2. augusta 2016

DEAR DIARY | wake me up when september ends.

Namôjveru by som povedala, že tieto moje sračky už nikto nečíta, lebo šak Dominika nie je  schopná byť still online a písať a komentárov pak ubudne, ale už mi to tu (že) seriózne chýbalo. Tak keď je konečne pondelok, po mesiaci čo som doma a sedím bez pohnutia, rozhodla som sa niečo spísať. O niečom o ničom.


Začnem asi tým, že od života som dostala jeden veľký break, a neviem čo s toľkým voľným časom teraz. Rozhodla som sa dohnať čas, poodpisovať na listy, ktoré som dostala ešte na konci maturity mať u riťi, poslať magnetky z Grécka ľudom ktorí "cez leto sa určite stretneme" a nevie to nejak vydať. Máte odpustené. A čo ten spomenutý break? Tí, ktorí ma sledujete na snape a osobný ostatok viete, že Lukáš sa vytratil na Akadémiu Ozbrojených síl SR (sťa už názvu sa bojím) a mňa nechal doma. Tiež ma napadlo, že sa prihlásim a budem to hrať presne ako táto v tomtotu filme. No veď čo, sranda mohla byť. A keď budete o tejto slávnej Akadémii vedieť viac isto si pozrite túto časť Vo štvorici po Slovensku.


Ďalšia novinka v mojom letnom období je, že som si konečne vybavila bývanie v Ružomberku, takže píšte dátumy dáme stretávky, budem len rada. Ešte sa rozhodnúť kedy sa do Ružomberka nasťahujem, keďže v septembri bude milión akčných vecí a táto nervy drástajúca citovo vydieračská srdce lámajúca pieseň od Greendeju, sedí nato, že to radšej celé prespať. Ďalej by som sa mala ukázať v Martine na Lukášovej vojenskej prísahe (prisahať o obetovaní vlastného života and another shits) či v Liptovskom Mikuláši. Tieto mestá ma asi budú sprevádzať už do konca života. *yesss* (chýba mi Trnava)

         

Spoznala som (kiberneticky) super osoby ako Veroniku z Kanady, ktorej sa plnia sny a veľmi dobre sa mi sňou vymieňaju hlasovky na whatsappe. best app ever. A teším sa z mojej budúcej spoločníčky na cestách vysokoškolskými veľmi potrebnými pedagogickými znalosťami Julky, ktorú verím, budem často krát spomínať na sošl sieťach a zažijeme kopec srandy v tom našom mestečku.

A čo vy? Nenarukoval vám nikto na vojnu včera ráno? (náhoda je blbec)