sobota, 31. októbra 2015

DIY | name cards to prom aneb jesenný svietnik.

Nebolo to dávno, keď som môj blog obohatila o nejaký DIY... asi pred naším letopočtom.
A tak v súčasnom čase, niekde v slovenskom zámockom kraji, odohrá sa veľavýznamný čin. Korunovácia udatných žien farmaceutickej fakulty. Stačilo by rozprávky.
Ako už všetci vieme, za 5 dní má naša trieda stužkovú (oznamká sú poslané na všetky možné smery) program je stále nedokončený, chaos zavládne asi až v piatok ráno keď sa každá budeme snažiť premaľovať na niečo krásne- bezpochýb. A tak tieto 4 dni krásnych prázdnin (posledných ktoré nevenujem učeniu) pilne pripravujem drobnosti na stužkovú. Rozhodne sa s nimi treba podeliť.


takže áno, menovky na stôl!
tomu komu sa zapáčili malá vsuvka ako si snimi počať:

Treba veľa piť a zohnať si korky (ale nie kúpite ich bársde)
kvetinky som kúpila v svadobnom salóne, fakt cute obchod s drobnotinkami.
POSTUP: 
1. na boku korku režem prierez ( od oka, len na toľko aby si tam zasunula papier)
2. na vrchu korku vyrežem dierku na kvetinky, pridáme sekundové lepidlo a kvetinu necháme schnúť radšej aj pól dňa. 
3. môžete bojovať so zasúvaním papiera do toho prierezu. (good luck nadávam tu už 2 deň, ale ide to)





a pre tých ktorý nemajú stužkovú ,
som robila pred 2 týždnami držiak na sviečky s jesenným nádychom


konáriky som lepila okolo poháru sekundovým lepidlom,
po častiach- nechajte ich radšej schnúť.

Dúfam, že som vám vnukla nejaké nápady.
A vy ste na tom ako? Máte na pláne stužkovanie? 


utorok, 27. októbra 2015

o čom píšem? o ničom

Včera ma vyrazili z intráku,
včera som nepochopil dobu
ja slabý riaditeľ kto nemá chuť
občas sa do niekoho obuť.
(J. Urban) 

Viete ako spoznáte intrákového?
.
.
.
.
pýta od vás jesť.

5:40 (ak idem na nultú) zvoní prvý budík.*vypnem ho spím ďalej* 
6:00 zvoní druhý budík. *učiť by som sa mala, no ešte 10 minút*
6:30 zvoní tretí budík: v návale cikacieho šialenstva snažím sa dobiť na záchod
         * väčšinou sa tam biflia na farmakológiu*
7:00 intrákový rozhlas bije siedmu hodinu- život pod psa je slabý výraz
7:04snažím sa zachrániť posledné zbytky výživných raňajok * nátierky all day niga *
7:12 meškám na vyučovanie * nestíham napísať ťaháky * na lavicu-ako inak.
.
.
. niekde v priebehu dňa:
10:35 zisťujem nápadným spôsobom kto má čo jesť. Šunkové rožky, bueno radosti či salonky.
11:00 stále zháňam jedlo.
11:20 vyžobrala som si desiatu. Od Nikolky ako inak.
12:20 HURÁ OBED
* koniec prvej časti dňa*
12:52 znova meškám na vyučovanie- Mináriková, nevŕmájnd. V pohode ja som s tým v pohode. 
16:05 po troch rozbitých skúmavkách vraciam sa na intrák- hladná- s toľkou radosťou, že sa možem učiť ďalej *medicína bitches*
17:35 fagocitóza sa mi mýli s alelami a genotyp šiel spať, čakám na večeru, podotýkam- niesom hladná.
18:00 s radosťou zisťujem čo je na večeru: bravčové mäso- som bez večere.
19:00 dnes pojdem spať skorej * idem do sprchy*
19:30 po dlhej myšlienkovej sprche: 80% stojím v sprche len tak a 20% sa umývam, si sadnem na zem a chytám wifi ktorá nejde- sociálne stránky dobíjajú svet. Už dobili. Domov je tam, kde sa wifi volá tvojím menom. (Trolejbus ? čo? seriously?)
21:00 som hladná.
22:00 stále som hladná.
23:00 nemám niečo jesť ? Kašlem nato idem spať.

So: 

Poézia nebojuje, poézia sa hrá. Kope nejakú ligu
a kope ju sama za seba. Niet takej témy, ktorá by sa
v básni nemohla objaviť. Ba dokonca báseň ani nemusí
mať tému. Takže na otázku, o čom píšete, možete pokojne
zahlásiť: O ničom.
Nejde o tému. Ide o to, ako.

(pán Urban)


nedeľa, 18. októbra 2015

kde bolelo tam bolelo...

Kde bolelo tam bolelo, po mesiaci upútavam pozornosť a na známosť sa dáva, môj život je jedno veľké nestíham. Už to nie je to klišé (sú slová alebo slovné spojenia, ktoré častým a mechanickým používaním stratili svoj pôvodný význam a pôsobia v texte ako frázy, ošúchané slová.) silno pociťujem príchod stužkovej, ktorá bájdvéj stále nemá svoj program a polka veci je nedohodnutá (akoinak). Keby nám aspoň v tej škole dali mesačný priestor na zamýšlanie sa. Na miesto toho (pre)žívame divadelné inscenácie Jááánošíka v našej triede. Týmto pozdravujem pani profesorku slovenčiny, vďaka ktorej mi pán Štepka spríjemnuje nedeľu a za povinnosť si dávam navštíviť Radošinské naivné divadlo.
V sobotu som pocítila krvi prelievanie v prednášacej hale na fuckt bezpredmetových prednáškach, kde nás naučili, že môj pojem medicína hrou je nemožná a tento krát nepomôžu ani farbičky.
Po celoročnom týždňovom strese radosť som si spravila v Trnave (nestačí mi tam byť 5 dní v týždni- treba aj šiesty) a navštívila Trnavský rínek- všade samé peknosti. Jarmok ako jarmok- keďže som sa nedostala do Levíc, trebalo do Trnavy. (dúfam ste si ale užili!)

Takže jesenná melanchólia ma ešte STÁLE nestihla zasiahnuť (aplaus) a dopujem svoje krvné riečisko kofeínom. (viď ten mega medicínsky pojem-už ma to chytá)

.... a boli ste už v Tescu? Prišli Vianoce.

(woč in HáDé!)





cardigan ORSAY
topánky JOHN GARFIELD