.... s dúfaním že sa budeš usmievať keď si toto jedného dňa nájdeš.
3.9.2005
Stretla som ťa. Ani neviem ako, dostala si sa do môjho života a si v ňom dodnes.Teba som chodila čakať , keď sme šli do školy.
Tebe som sa chodila vyrozprávať.
S tebou som sa chodila hrať.
Teba som si obľúbila.
S tebou som sa hádala/nehrala sa.
S tebou som si rozumela 2 a pol roka.
Potom...
Si TY mne niesla tašky a s plačom sa lúčili...
Koľko sme sa to nevideli? 2 ROKY? Myslela si na mňa?
Bola som stále tvoja najlepšia kamarátka?
Potom...Som dostala od teba obálku. Bola si pred mojím domov. A ja nikde...
Šanca ťa po 2 rokoch vidieť mi ušla.
No veľmi som sa tešila v ten deň.
NIEKDE V ROKU 2010
Sadla som doň a ty tam. Po 2 rokoch som stretla moju kamarátku znova.
S obavami... budeme sa mať o čom rozprávať? Budeme stále tak dobre vychádzať?
Samozrejme, že áno.
Stará dobrá Mária. Ani nie hnedé očká, vyššia, štíhlej postavy.. pre mňa vôbec nezmenená.
Rozprávali sme sa celé poobedie. Dajú sa dobehnúť 2 roky za jedno poobedie? Myslím, že nie.
Bol to ten najkrajší deň. Sedeli sme na tráve a spravili si prvé fotky čo s tebou mám.
... a potom zase tá otravná rozlúčka.
No už nie tak na dlho. O pár mesiacov sme boli znovu spolu.
Prvá "prespávačka" u tzv. moje princeznej Mary. Ako sa patrí so smiechom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Každý komentár mi vyčarí úsmev na tvári :)